12. 10. 2009
Celoslovenské poľovnícke slávnosti Dni Sv. Huberta realizuje múzeum vo Sv. Antone vždy počas dvoch víkendových dní - väčšinou začiatkom septembra. Sú príležitosťou pre priateľské stretnutia poľovníkov i nepoľovníkov z celého Slovenska i zahraničia, zábavu, súťaženie a príjemne strávené chvíle v kruhu histórie , prírody a kultúry.
12. 10. 2009
Večerná zábava akademikov, plná humoru, prekáračiek a vtipov vo vybranom hostinci. Šachtág začínal zvolením „praesesa" - všeobecne uznávaného vedúceho spoločnosti, ktorým býval obyčajne najvtipnejší akademik. On udával tón celej zábavy a záležalo len na jeho vtipnosti a duchaplnosti, či bol šachtág skutočným zážitkom. Ďalšími činovníkmi boli „contrapunkt", ktorého povinnosťou bolo opakovať každé slovo, „cantus praeses"- najuznávanejší spevák, dvaja „fuhrwerkovia", ktorí zabezpečovali doprovod akademikom po skončení zábavy. Celý večer sa nepilo nič iné okrem piva.
12. 10. 2009
Salamander bol pôvodne vážny a slávnostný sprievod poslucháčov banskoštiavnickej akadémie pri zvlášť významných príležitostiach, ako bolo prvé fáranie, šachtág, pohreb profesora akadémie alebo študenta, lúčenie sa valetantov s Banskou Štiavnicou a podobne. Konal sa vždy po zotmení vo svetle baníckych kahanov a fakieľ. Jadro salamandrového sprievodu tvorili poslucháči banskoštiavnickej akadémie. Po odsťahovaní sa Vysokej školy baníckej a lesníckej v roku 1919 do Šoprone v meste na dlhšie obdobie prestal dovtedy bohatý spoločenský život. Medzníkom sa stal rok 1935, kedy mesto znovu ožilo starobylými tradíciami. Po 2.svetovej vojne sa tradícia salamandrových sprievodov obnovila 10.septembra 1949. Od roku 1993 sa v tradícii salamandrových sprievodov pokračuje každoročne v druhý týždeň mesiaca september.
12. 10. 2009
Mesto Banská Štiavnica bolo už od pradávna späté s baníctvom, baňami a mnohými bohatými náleziskami drahých kovov. Nikto si už poriadne nepamätal kedy to všetko presne začalo, ale o jašteričkách, čo dali Banskej Štiavnici do vienka jej bohatstvo a nehynúcu slávu si povrávali už malé deti a ukazovali na mestský erb, kde sa na slnku skveli dve, jedna zlatá a druhá strieborná. „Vraj to bol ten pastier, čo ich prvý uvidel hore na stráni blyšťať sa vari viac ako slnko na oblohe", takto už od nepamäti rozprávali na dobrú noc matky svojim deťom Povesť o štiavnických jašteričkách.
12. 10. 2009
Postava štiavnického , či hodrušského Náca, tohto jednoduchého, dobromyselného a veselého baníka, ktorý vo svojej osobe stelesňuje veselé stránky života a práce všetkých generácií baníkov banskoštiavnického rudného revíru patrí ku kultúrnemu dedičstvu Banskej Štiavnice a okolia. Náco nebol konkrétnym človekom, hoci v generačnom vývoji obyvateľov Banskej Štiavnice a okolia, boli touto prezývkou poctení viacerí baníci, ktorí svojim veselým duchom, humorom a vtipom so správnym štiavnickým nárečím dokázali zľahčovať napäté a ťaživé situácie, ktoré prinášala práca v podzemí a neľahký život v kopcovitej štiavnickej krajine.